Píše sa rok 2222, nehomosexuálna na drogách nezávislá menšina, ktorou pohŕda ostatná časť obyvateľstva SSLR (Slovenskej Selektívne Liberálnej Republiky), už nechcela ďaľej znášať pohŕdanie, nevšímavosť a nemožnosť zo zákona sa podielať na spravovaní štátu, a preto sa po dohode s menšinou nehomosexuálov, nealkoholikov, sociálnych popíjačov, nefajčiarov a drogovo nezávislých rozhodli odísť do oblasti severnej málo obývanej časti republiky, kde vytvorili územno správny celok, s vlastnými hranicami, s vlastnými politickými orgánmi, školstvom, proste úplne samostatne fungujúci štát v štáte.
Zostávajúca väčšia časť národa žijúca v tradičnej oblasti pôvodného štátu, za dennodenného zmysluplného usmerňovania verejnej mienky televíziou Narkóza, populárnou okrem poučných popoludňajších programov typu – Ako mamičko (on = rodič č.1) svoje dieťa ochráni pred nehomosexuálnymi praktikami, ale hlavne svojimi 2 hodinovými zábavno reklamnými šotmi, k nespokojnosti mnohých, prerušovanými minutovými filmovými vstupmi, denníkmi Jediná Pravda a stále najpopulárnejšieho Boli sme, sme a budeme, ktoré sú známe priekopníckym prístupom k liberalizmu a dalo by sa povedať, v niektorých oblastiach až revolučným. Napríklad prístup k debatám a blogom, kde je možné okamžite po povinnom zverejnení kompletného osobného profilu s fotografiami a náležitými potvrdeniami, ktorý je možné uverejniť len v prípade, že je 100 % pravdivý, čiže overiteľný a teda aj overený, máte dovolené verejne súhlasiť s článkami a názormi pod nimi prezentovanými platenými účastníkmi debát. Štát je spravovaný už po niekoľko generácií víťazmi demo volieb – ekonomiku majú na starosti jedine disidenti spolupracujúci s lobistickými skupinami Pentagram a Ja, Ty On a Ono, ktorý sa ale, pochopiteľne pre tak liberalno demokratickú krajinu, delia s týmito kreslami s prvými tromi víťazmi celoštátneho dotazníka – Kto dal väčšiu províziu? Vnútro má na starosti Li Pši C, známy čínsky disident, známy svojím nekompromisným prístupom k právu a bojovník za superčistú justíciu. Zahraničnú politiku riadi mimovládna organizácia Nicholsonason únia, rodinu a školstvo Homo únia, zdravotníctvo vrcholní predstavitelia fajčiarskodrogovej únie Metamfet, šport strana za zdravie národa – Stenolon, kultúru strana SAD (StripAndDance – vyzlečsaatancuj). Za dovolenie tváriť sa že pracuješ sa platí a tak si to môžu dovoliť len tí zámožnejší. Ostatní skutočne tvrdo makajú v 24 hodinových smenách a za túto prácu platia poplatky v závislosti od výkonu. Ak chcú podať vyšší výkon, musia si to predplatiť. V úsilí čipovať všetko živé už zašli tak ďaleko, že laserom čipujú ešte nenarodené deti v tele matky a všetko živé, čo chodí, plazí sa, alebo dýcha pľúcami, žiabrami či listami, čo mimochodom presadila Únia za slobodné čipovanie domácich rybičiek, stromov a rastlín vo vlastníctve v spolupráci s mimovládnou organizáciou – Prečipujme sa k lepšiemu životu. Masívny úspech zaznamela aj aktivita mimovládneho združenia – Počujem Ťa spievať, ktorá zastupuje práva ešte nenarodených autorov hudobných diel a je možné si u nej predplatiť spievanie celých či pospevovanie si úryvkov pesničiek, spadajúcich pod autorské práva v kuchyni, vo vani a pod sprchou. Veľmi obľúbené sú najmä poplatky – predplatky za spievanie pesničiek pri ohni, kde sa ale jedná o skupinové speivanie a tak je možné získať pri včasnom požiadaní o povolenie takéhoto predplatenia tzv groupón, čo je možnosť zaplatiť dobrovoľne viac ako treba a to každou jednou osobou, ktorá asi, vraj, bude sedieť a spievať pri ohni. Komunikácia medzi ľudmi je obmedzená na používanie super mobilných telefónov a I(oko)padov, zabudované pod kožu užívateľa v prvom prípade a do oka v druhom. Ano výhradne I(oko)padov, lebo len tie spĺňajú náročné požiadavky užívateľov, byť neustále pod kontrolou veľkého brata a byť celodenne online so všetkými svojimi 50000 nasledovateľmi, čo je priemerný počet online nasledovateľov v krajine na najpopulárnejšej sociálnej sieti hypernetu – Naked Character. Ľudia sa zbytočne nerozprávajú. Posielajú si supersmsky a superfónujú si aj keď spolu sedia na obede v reštaurácii pri jednom stole.
Naproti tomu nový štát je krajinou bez cigariet, alkoholu a drog, bez supertelevízie a superpodkožných telefónov. Nikto nikomu nič nezakazuje, ani nenariaďuje, ľudia žijú jednoducho, nič zbytočne nekomplikujú. Vyznačujú sa silnou vôľou a používaním intuície a znovuobjavením používania inštinktov. Bez akéhokoľvek tlaku prostredia napríklad ak už, tak nepijú alkohol viac, ako len v malých dávkach. Je občas podávaný ako digestívum po obede, či večeri, alebo v rámci tzv. sociálneho popíjania, keď si chlapi po futbale dajú jedno orosené a idú domov za svojimi rodinami. Krajina je bez drog a rodinu tvorí zo starších čias prebratý vzor muž a žena, mama a otec. Rodičia občas nakričia na svoje deti, tak ako to robievali ich otcovia a mami, aby deti vedeli, že v ich živote bude vždy nejaká autorita, ktorú bude vhodné rešpektovať. Deťom sa veľa hovorí a veľa dovolí hovoriť, pri obede, pri večerných posedeniach pri čaji. Vedú sa debaty o tom aký je život a o tom, čomu je dobré sa vyhnúť, lebo ak nie tak to neskôr prináša problémy. Deti tieto debaty zbožňujú. Dospelí to často okorenia svojimi zážitkami z detstva. A deti sa pýtajú, majú dovolené sa pýtať na všetko a dospelí im odpovedajú načo oni chcú. Učiteľky a učitelia v školách, kde deti chodia dobrovoľne a s radosťou, sú prirodzenou autoritou a takou sú aj starší ľudia a niečo ako parlament neexistuje. Dospelí sa jednoducho dohodnú, čo často aj svojim deťom prízvukujú, vďaka potrebnému kompromisu. Na prekvapenie mnohých, úsmev jedného vyvoláva úsmev na tvári druhého a tak sa títo ľudia usmievajú a usmievajú. Práce je dosť pre každého, lebo títo ľudia žijú jednoducho, často doobedie strávia na svojich políčkach, či v malých dielničkách a poobedie na trhu, kde chodia vymieňať svoje produkty za produkty iných, alebo za službu. Sem tam je niečo treba na domčeku opraviť a tak sa Fero, čo pestuje kukuricu dohodne s Jožom, čo je zručný domáci majster, že za pár kláskov, mu tento príde opraviť netesniace dvere. Cez víkendy, keď sa trh skončí, chlapi a ženy si posadajú okolo stola v miestnej tržnici a rozprávajú. Deti načúvajú, nemajú dovolené veľmi skákať do rečí, aj môžu, ale po prvom druhom raze sa od nich očakáva, že s tým prestanú, ale môžu sa pýtať a môžu tiež rozprávať svoje zážitky. Ľudia sa tu vôbec veľa rozprávajú, aj mladí, tí sa naučili odkedy odišli na sever, znovu si vzájomne načúvať, rozprávať a druhého aj občas pustiť k slovu. Majú na to čas. Pri rozhovoroch ich nerušia žiadne neprirodzené industriálne, komercionálne, človeku cudzie a nepotrebné zvuky. Ľudia sa znovu naučili používať intuíciu. Počúvajú svoj vnútorný hlas a prírodu. Sú neraz prekvapení, aké úžasné momenty neboli schopní vnímať okolo seba, dokial žili na juhu. Talent povýšili nad licencie a certifikáty. Stačí preukázať snahu sa niečo naučiť a ktorýkoľvek dobrý človek, čo to už vie, vás tomu priučí. Znovu sa naučili používať hlavu na rozmýšľanie, slovo, telo a tvár na vyjadrovanie myšlienok a naučili sa znovu aj v tele reči a tváre čítať. So všetkými týmito staro-novými, v tele už dávno driemajúcimi, schopnosťami, prišlo aj niečo úžasné – ľudia znovu zavoňali vôňu fialiek, trávy, sena, vlhkej lúky, čerstvo napadnutého snehu, vôňu malého dieťaťa, prirodzenú vôňu tela toho druhého…vôňu akou vonia život…
ďakujem za reakciu, úprimne, myslím ...
ďakujem ero, pozdravím môjho kamaráta,... ...
Pekne napísané, príjemné čítanie....... ...
Tak to je skutočne sci-fi. Aj keď ...
ďakujem všetkým Vám čo ste sa ...
Celá debata | RSS tejto debaty