Píše sa rok 2222, nehomosexuálna na drogách nezávislá menšina, ktorou pohŕda ostatná časť obyvateľstva SSLR (Slovenskej Selektívne Liberálnej Republiky), už nechcela ďaľej znášať pohŕdanie, nevšímavosť a nemožnosť zo zákona sa podielať na spravovaní štátu, a preto sa po dohode s menšinou nehomosexuálov, nealkoholikov, sociálnych popíjačov, nefajčiarov a drogovo nezávislých rozhodli odísť do oblasti severnej málo obývanej časti republiky, kde vytvorili územno správny celok, s vlastnými hranicami, s vlastnými politickými orgánmi, školstvom, proste úplne samostatne fungujúci štát v štáte.
Zostávajúca väčšia časť národa žijúca v tradičnej oblasti pôvodného štátu, za dennodenného zmysluplného usmerňovania verejnej mienky televíziou Narkóza, populárnou okrem poučných popoludňajších programov typu – Ako mamičko (on = rodič č.1) svoje dieťa ochráni pred nehomosexuálnymi praktikami, ale hlavne svojimi 2 hodinovými zábavno reklamnými šotmi, k nespokojnosti mnohých, prerušovanými minutovými filmovými vstupmi, denníkmi Jediná Pravda a stále najpopulárnejšieho Boli sme, sme a budeme, ktoré sú známe priekopníckym prístupom k liberalizmu a dalo by sa povedať, v niektorých oblastiach až revolučným. Napríklad prístup k debatám a blogom, kde je možné okamžite po povinnom zverejnení kompletného osobného profilu s fotografiami a náležitými potvrdeniami, ktorý je možné uverejniť len v prípade, že je 100 % pravdivý, čiže overiteľný a teda aj overený, máte dovolené verejne súhlasiť s článkami a názormi pod nimi prezentovanými platenými účastníkmi debát. Štát je spravovaný už po niekoľko generácií víťazmi demo volieb – ekonomiku majú na starosti jedine disidenti spolupracujúci s lobistickými skupinami Pentagram a Ja, Ty On a Ono, ktorý sa ale, pochopiteľne pre tak liberalno demokratickú krajinu, delia s týmito kreslami s prvými tromi víťazmi celoštátneho dotazníka – Kto dal väčšiu províziu? Vnútro má na starosti Li Pši C, známy čínsky disident, známy svojím nekompromisným prístupom k právu a bojovník za superčistú justíciu. Zahraničnú politiku riadi mimovládna organizácia Nicholsonason únia, rodinu a školstvo Homo únia, zdravotníctvo vrcholní predstavitelia fajčiarskodrogovej únie Metamfet, šport strana za zdravie národa – Stenolon, kultúru strana SAD (StripAndDance – vyzlečsaatancuj). Za dovolenie tváriť sa že pracuješ sa platí a tak si to môžu dovoliť len tí zámožnejší. Ostatní skutočne tvrdo makajú v 24 hodinových smenách a za túto prácu platia poplatky v závislosti od výkonu. Ak chcú podať vyšší výkon, musia si to predplatiť. V úsilí čipovať všetko živé už zašli tak ďaleko, že laserom čipujú ešte nenarodené deti v tele matky a všetko živé, čo chodí, plazí sa, alebo dýcha pľúcami, žiabrami či listami, čo mimochodom presadila Únia za slobodné čipovanie domácich rybičiek, stromov a rastlín vo vlastníctve v spolupráci s mimovládnou organizáciou – Prečipujme sa k lepšiemu životu. Masívny úspech zaznamela aj aktivita mimovládneho združenia – Počujem Ťa spievať, ktorá zastupuje práva ešte nenarodených autorov hudobných diel a je možné si u nej predplatiť spievanie celých či pospevovanie si úryvkov pesničiek, spadajúcich pod autorské práva v kuchyni, vo vani a pod sprchou. Veľmi obľúbené sú najmä poplatky – predplatky za spievanie pesničiek pri ohni, kde sa ale jedná o skupinové speivanie a tak je možné získať pri včasnom požiadaní o povolenie takéhoto predplatenia tzv groupón, čo je možnosť zaplatiť dobrovoľne viac ako treba a to každou jednou osobou, ktorá asi, vraj, bude sedieť a spievať pri ohni. Komunikácia medzi ľudmi je obmedzená na používanie super mobilných telefónov a I(oko)padov, zabudované pod kožu užívateľa v prvom prípade a do oka v druhom. Ano výhradne I(oko)padov, lebo len tie spĺňajú náročné požiadavky užívateľov, byť neustále pod kontrolou veľkého brata a byť celodenne online so všetkými svojimi 50000 nasledovateľmi, čo je priemerný počet online nasledovateľov v krajine na najpopulárnejšej sociálnej sieti hypernetu – Naked Character. Ľudia sa zbytočne nerozprávajú. Posielajú si supersmsky a superfónujú si aj keď spolu sedia na obede v reštaurácii pri jednom stole.
Naproti tomu nový štát je krajinou bez cigariet, alkoholu a drog, bez supertelevízie a superpodkožných telefónov. Nikto nikomu nič nezakazuje, ani nenariaďuje, ľudia žijú jednoducho, nič zbytočne nekomplikujú. Vyznačujú sa silnou vôľou a používaním intuície a znovuobjavením používania inštinktov. Bez akéhokoľvek tlaku prostredia napríklad ak už, tak nepijú alkohol viac, ako len v malých dávkach. Je občas podávaný ako digestívum po obede, či večeri, alebo v rámci tzv. sociálneho popíjania, keď si chlapi po futbale dajú jedno orosené a idú domov za svojimi rodinami. Krajina je bez drog a rodinu tvorí zo starších čias prebratý vzor muž a žena, mama a otec. Rodičia občas nakričia na svoje deti, tak ako to robievali ich otcovia a mami, aby deti vedeli, že v ich živote bude vždy nejaká autorita, ktorú bude vhodné rešpektovať. Deťom sa veľa hovorí a veľa dovolí hovoriť, pri obede, pri večerných posedeniach pri čaji. Vedú sa debaty o tom aký je život a o tom, čomu je dobré sa vyhnúť, lebo ak nie tak to neskôr prináša problémy. Deti tieto debaty zbožňujú. Dospelí to často okorenia svojimi zážitkami z detstva. A deti sa pýtajú, majú dovolené sa pýtať na všetko a dospelí im odpovedajú načo oni chcú. Učiteľky a učitelia v školách, kde deti chodia dobrovoľne a s radosťou, sú prirodzenou autoritou a takou sú aj starší ľudia a niečo ako parlament neexistuje. Dospelí sa jednoducho dohodnú, čo často aj svojim deťom prízvukujú, vďaka potrebnému kompromisu. Na prekvapenie mnohých, úsmev jedného vyvoláva úsmev na tvári druhého a tak sa títo ľudia usmievajú a usmievajú. Práce je dosť pre každého, lebo títo ľudia žijú jednoducho, často doobedie strávia na svojich políčkach, či v malých dielničkách a poobedie na trhu, kde chodia vymieňať svoje produkty za produkty iných, alebo za službu. Sem tam je niečo treba na domčeku opraviť a tak sa Fero, čo pestuje kukuricu dohodne s Jožom, čo je zručný domáci majster, že za pár kláskov, mu tento príde opraviť netesniace dvere. Cez víkendy, keď sa trh skončí, chlapi a ženy si posadajú okolo stola v miestnej tržnici a rozprávajú. Deti načúvajú, nemajú dovolené veľmi skákať do rečí, aj môžu, ale po prvom druhom raze sa od nich očakáva, že s tým prestanú, ale môžu sa pýtať a môžu tiež rozprávať svoje zážitky. Ľudia sa tu vôbec veľa rozprávajú, aj mladí, tí sa naučili odkedy odišli na sever, znovu si vzájomne načúvať, rozprávať a druhého aj občas pustiť k slovu. Majú na to čas. Pri rozhovoroch ich nerušia žiadne neprirodzené industriálne, komercionálne, človeku cudzie a nepotrebné zvuky. Ľudia sa znovu naučili používať intuíciu. Počúvajú svoj vnútorný hlas a prírodu. Sú neraz prekvapení, aké úžasné momenty neboli schopní vnímať okolo seba, dokial žili na juhu. Talent povýšili nad licencie a certifikáty. Stačí preukázať snahu sa niečo naučiť a ktorýkoľvek dobrý človek, čo to už vie, vás tomu priučí. Znovu sa naučili používať hlavu na rozmýšľanie, slovo, telo a tvár na vyjadrovanie myšlienok a naučili sa znovu aj v tele reči a tváre čítať. So všetkými týmito staro-novými, v tele už dávno driemajúcimi, schopnosťami, prišlo aj niečo úžasné – ľudia znovu zavoňali vôňu fialiek, trávy, sena, vlhkej lúky, čerstvo napadnutého snehu, vôňu malého dieťaťa, prirodzenú vôňu tela toho druhého…vôňu akou vonia život…